Ahoj priatelia,
takto po týždni sme si konečne našili čas na krátke zhrnutie nášho malého festu. Stále ešte (aspoň u mňa) doznievajú zážitky a pomaly odznieva únava. Najprv odpoviem na jednu otázku, ktorú sme dostali priamo na feste. Otázka bola "Od kedy ste pripravovali tento fest?". Tak som si to našiel. Minuloročný festival bol 16.9.2017 a prvá poznámka o feste 2018 je zo dňa 17.9.2017. Dúfam že sme odpovedali ;-)
Napriek poctivým prípravám a nekonečným jednaniam sa podarilo, teda skôr nepodarilo, urobiť všetko tak, ako sme si predstavovali. Podcenili sme termínovníky zvukových technikov, takže zvučenie ostalo na nás. Nebolo to ideálne, takže ten zážitok nebol až taký dobrý, aký mohol byť. Odpustite nám, je to pre nás veľké ponaučenie do ďalšej práce. Týmto by sme chceli ešte raz veľmi pekne poďakovať Ľubovi Fifíkovi zo skupiny Colt a celej skupine Colt za zapožičanie prenosného stage-u a časti aparatúry, bez ktorej by to bolo ešte ťažšie. Ďakujeme. A ešte jedno ospravedlnenie patrí skupine Vodopád, kde pri vystúpení došlo k prerazeniu kábla k ľavému reproduktoru, takže sme im trochu narušili vystúpenie. Žiaľ mobilný stage má svoje výhody, ale aj nevýhody v podobe ostrých pántov :-) Ondro a chlapci, prepáčte.
Nakoniec ale ostane v našich spomienkach jeden úžasný deň, deň plný hudby, ktorú máme radi. Niekoľko z Vás sa zúčastnilo v obedňajších hodinách výstupu na Galmus, kde prebehol malý koncert oslavujúcej skupiny Zahuráci. Už 25 rokov mútia vody rybníka Zahuru a hlavy C-F-B hudby milujúceho publika. Ja sám som bol istý čas súčasťou tejto úžasnej bandy (vlastne aj som, ale už nie aktívny, kvôli pracovnej vyťaženosti....grrrr), ktorej prajem ešte ďalších 25 rokov aktívnej činnosti. Mimochodom, 29.9. budeme mať ešte jedno spomienkové stretnutie, na ktoré sa veľmi teším.
Na Sabinke od rána prebiehal čulý ruch a inštalovala sa technika a robili sa zvukové skúšky. Všetko fungovalo na 100%, takže nič nebránilo tomu, aby sme to od cca 17tej hodiny rozbehli naplno. Najťažšou vecou na každom festivale je presvedčiť kapelu, aby išla prvá. Kto niekedy hral, vie aká je to neľahká úloha. Tohto roku sme si povedali, že nebudeme trápiť našich hostí a rozhodli sme sa, že naša BGspichácka interná kapela pôjde na stage prvá. Niečo sme zarapotali na privítanie (och ako nerád konferujem) a spustili naše čerstvo (a krátko a ťažko) nadreté aranžmány. (Nikdy viac nebudem zvučiť a hrať :-) ) Nebudem nás hodnotiť, to je na Vás, ale úlohu sme si splnili a nič nebránilo nástupu skupiny Vodopád, ktorá Zahuru vystupovala druhýkrát a veľmi sa na to tešili. Publikum nesklamali, energický kontrabasista Ondro a jeho družina rozprúdili fest tak, ako sa patrí. Pôvodne chceli po vystúpení odísť, preto sa pýtali na stage čo najskôr. Ostali skoro do konca. Asi im bolo dobre :-) Ďakujeme Vodopádu! Ďakujeme publikum!!!
Ďalšou skupinou boli Poutníci. Nič si nebudeme nahovárať, boli ťahúňmi a lákadlom pre mnohých z Vás. Pre BGspich to už bola asi tretia spolupráca, ale pre mňa bolo toto vystúpenie osobnou záležitosťou. Keď som bral do rúk gitaru pred x rokmi Zahurou, za čias keď vznikali Zahuráci a ja som sa trápil s prechodom z Cdur do Fdur sme fičali aj na Poutníckych hitoch a všetci sme snívali o tom, že aké by to bolo, keby tu raz Poutníci vystúpili. Stalo sa a je to skvelé! Bolo to pre mňa a ako som sledoval aj pre mnoho Vlašanov veľmi emotívne. Ďakujeme Poutníci.
Skupina Štvrtková klobása priniesla na fest príchuť tradičného bluegrassu. Viem, že je to veľmi špecifický žáner a trochu sme riskli ako bude prijatá. Inštrumentálne veľmi dobré a hlasovo úplne autentické prevedenie mi občas robilo zimohriavky. Myslím, že to bolo skvelé vystúpenie, neznalé publikum získalo trochu hudobného rozhľadu a my sme získali nových priateľov, ktorých dúfam uvidíme na Zahura Jamsessione na budúci rok. Ďakujeme klobásky ;-)
Zahuráci sú domácou hudobnou skupinou, ktorá prešla mnohými premenami. Dnes hrajú moderným bluegrassom podfarbené country pesničky, folkové skladby a skladby z éry rozmachu českej country muziky. Dávajú tejto muzike svoju typickú farbu a zvuk, v ktorej človek okamžite spozná skupinu Zahuráci. Ďakujeme Zahuráci!
A finále. Pre nás. Všetko rozložiť, poskladať a upratať a potom spať. Lenže to by nebol BGspich. Nie. Čo tak jamsession do tretej rána? Áno! Kto ostal nebanoval, hralo sa, improvizovalo a čo to aj vypilo, ale to už v uvoľnenej nálade. Keď je po všetkom a tá stará dobrá únava sa dostaví, aby pripomenula že sme len ľudia a niektoré časti tela (ak nie všetky) už majú toho naozaj dosť, je čas sa pomaly pobrať do postele.
