Ahoj!

Je tu reštart malej gitarovej školy určenej hlavne pre bluegrassovo ladených muzikantov. Cielom tejto malej školy je pomôcť so začiatkami bluegrassovej doprovodnej a sólovej gitary a umožniť si tak zahrať na našich jamsession-och. Tu uvedené materiály budú preberané aj na našich workshopoch, takže si ich môžete v kľude naštudovať.

 

V texte spomíname prácu s metronómom. Prosím nepodceňujte tento tréning. Má to niekoľko dôvodov. Jednak správny rytmus, čo je hlavný dôvod, ďalej je to úžasná pomôcka v začiatkoch pochopiť kde sa v skladbe nachádzam. Veľmi rýchlo sa naučíte „vidieť ťuky“ v tabulatúre a sami zistíte okamžite že niečo nieje v poriadku. A po ďalšie vás metronóm bude tlačiť rovnako ako hra v kapele. Tam neexistuje žiadne „počkaj, ešte raz“. Ten tlak ťukania, zo začiatku nepríjemný, je presne ten istý tlak, ktorý cítite pri hre s kapelou, ak si nie ste istý.

Pre začiatok sme vybrali skladbu „Až si jednou (sundám klišé)“ od Druhej Trávy. Skladbou postupne prejdeme od doprovodu až po nejaké to „extended Carter style“ sólo. Čo to je, o tom neskôr.

A ešte niečo, predtým ako sa do toho pustíme. Tento článok nepíše človek s hudobnou školou, ani profesionálny muzikant. Snažil som sa napísať len dobre overené veci, opierajúc sa o literatúru a nejaké tie vedomosti ktoré som získal „skade tade“. Terminológiu, ktorú tu používam som preložil z angličtiny, nikdy som sa neučil na slovenskej hudobnej škole, takže môže byť, že som niečo zle preložil. Neuvádzam tu žiadne neoverené pravidlá, aby som nedajbože nenapáchal nejaké škody na vašom rozvíjajúcom sa talente ;-) Sú to len bohapusté základy a nejaká vlastná tvorba. Ak sa niekde mýlim, prepáčte. Nie je zámerom vás pomýliť. Ak máte podnety, pripomienky, chcete sa pridať, či pomôcť a podobne, ste vítaní!

Tak poďme na vec.

Keďže pesnička (aspoň z väčšej časti) je v tónine C dur, netradične sa budeme učiť doprovod v tejto tónine a nie v G dur, typickej pre bluegrass. Čo budete potrebovať:

1. Gitaru s kovovými strunami.

2. Dve zdravé ruky. Dá sa to aj s obmedzeným počtom prstov, ale v tomto prípade už neviem dobre poradiť.

3. Tvrdé, naozaj tvrdé trsátko (plektrum, drncátko, ...). Začnime na hrúbke 0,8mm a viac.

4. Metronóm. Dnes má smartfón už snáď každý a free aplikácií s názvom metronome je na „appstoroch“ požehnane. Mimochodom, kvalitný metronóm nie je zlá investícia.

Na začiatok sa otestujeme a skúsime rytmicky správne brnkať základnú basovú notu, v našom prípade notu C. Hráme s metronómom, 60bpm. Ak metronóm určite potrebujete, tak už pri tomto cviku sa to prejaví. Chyťte ľ avou rukou akord C dur v základnej polohe a brnkajte notu C (tretí pražec, piata struna – odspodu, teda od „tenkého E“). Trsátkom brnkajte na strunu smerom zhora dole (to znázorňuje tá značka na spodku). Na začiatok navrhujem nastaviť tempo na 60bpm a zahrať strunu na každý úder metronómu. Skúste to hrať aspoň minútu. Ak to neide a stále ste absolútne mimo, zastavte, zmeňte polohu, uvolnite sa a chvíľu si len klepte nohou v rytme metronómu. Potom to skúste znova. Celé cvičenie nerobte dlhšie ako 15 minút, či sa darí alebo nie. Nezabúdajme že chceme mať z hrania radosť. Ak sa stále nedarí, pokračujte každý deň po 3-5 minút. Viac nie. Potrebujeme dosiahnuť súhru ucho-mozog-ruka. Chvíľu to trvá...tak ako naučiť sa bicyklovať. Je dosť možné, že klepanie nohou vám do rytmu pôjde ale údery trsátkom nie. To je preto, lebo klepať nohou do rytmu ste už robili mnoho krát a nečakáte na to, kedy zaznie zvuk metronómu, ale po pár počutých úderoch vám ide noha automaticky. To isté potrebujeme dosiahnuť s pravou rukou. Áno, je to také jednoduché ;-) Druhá vec je čistota hraného tónu. Tu si všímajte tieto veci:

1. Chceme dosiahnuť za minútu 60 úplne rovnakých úderov.

2. Prst ľavej ruky nech stláča strunu čo najbližšie k pražcu (až mierne na pražci). Určite nie v strede medzi pražcami.

3. Trsátko musí v čase prebrnknutia zvierať približne 90° uhol so strunou, teda kolmo na strunu (ok, sú rôzne štýly, toto je jeden z viacerých).

 

 Takže už vieme hrať basovú notu, ale každú druhú dobu ju hráme zle. Bluegrassový základný rytmus je bum-čik-bum-čik a nie bum-bum-bum-bum. Mimochodom bum sa volá downbeat. Potrebujeme doplniť čik teda backbeat. Na backbeat hráme na gitare horné 3 (tenké) struny (E, H, G). Prstami ľavej ruky nehýbeme, stále držia akord C dur. Na prvé „ťuknutie“ metronómu zahráme basovú notu C ako v prvom príklade a na druhé „ťuknutie“ posledné tenké 3 struny. Zopakujeme na tretiu a štvrtú dobu. Niekedy sa hrajú posledné 3 struny, niekedy 4, niekedy struny 4-3-2, teda akýsi stred. Ďalší dôležitý parameter je rýchlosť, akou prejsť po tých troch strunách. Tieto parametre najviac ovplyvňujú samotný výsledný zvuk (samozrejme ešte je tu vplyv nástroja a strún), preto ak zahrajú na tej istej gitare dvaja rôzny gitaristi, tak ten rozdiel môže byť veľmi výrazný. V nejakej knižke som vyčítal prirovnanie, že ten švih ruky by mal pripomínať švih „ako keď striasame vodu z mokrých rúk“. Možno vám toto prirovnanie trochu pomôže.